Zrušenie a zánik družstva
Z hľadiska historického je vznik družstiev považovaný za reakciu drobných výrobcov na koncentráciu kapitálu a prejav snahy sociálne slabých vrstiev chrániť sa pred obchodnou úžerou. Právna úprava družstiev ako svojpomocných výrobných a hospodárskych spoločenstiev bola prijatá najskôr v anglickom práve. Právna úprava družstva v Obchodnom zákonníku je z hľadiska systematického odčlenená do samostatnej hlavy v rámci druhej časti, čo naznačuje isté špecifiká družstva v porovnaní s obchodnými spoločnosťami. Zároveň je však všeobecná úprava obchodných spoločností aplikovateľná aj na družstvo, ak z osobitnej úpravy družstva nevyplýva inak. Právna úprava družstva je jednotná pre všetky právnické osoby, ktoré budú mať formu družstva, z čoho vyplýva, že Obchodný zákonník v minimálnej miere rozlišuje medzi družstvami výrobnými, spotrebnými, bytovými a poľnohospodárskymi, ktoré mali pôvodne osobitné právne úpravy. Jednotná úprava družstva je vo významnej miere dispozitívna, dovoľuje teda, aby sa špecifiká vnútornej organizácie jednotlivých druhov družstiev upravili v stanovách, ako základnom dokumente týchto právnických osôb.
Zrušenie a zánik družstva
„Aj družstvo ako právnická osoba môže zaniknúť, ak nastanú ustanovené právne skutočnosti. Výpočet týchto skutočností, ktoré majú za následok zrušenie družstva, je taxatívny.“ V ustanoveniach § 254 až 260 OBZ sú vyjadrené niektoré aspekty zrušenia a likvidácie družstva. Tieto zákonné ustanovenia je potrebné interpretovať a aplikovať v súlade s ustanoveniami § 260 OBZ, ktoré odkazujú na všeobecné ustanovenia § 56 až 75a OBZ. Družstvo ako právnická osoba zaniká výmazom z obchodného registra. Výmazu z obchodného registra predchádza zrušenie družstva a to s právnym nástupcom alebo bez právneho nástupcu, respektíve s likvidáciou alebo bez likvidácie.
Zmena právnej formy (§ 69b OBZ) nie je spojená so zrušením a zánikom družstva, a preto o tejto skutočnosti rozhoduje členská schôdza v rámci svojej činnosti osobitne, mimo rozhodovania o zrušení družstva. Táto skutočnosť je dôležitá pri určovaní formy zápisnice z členskej schôdze, lebo verifikačná notárska zápisnica sa vyžaduje len pri zrušení družstva, respektíve pri rozhodovaní o zmene právnej formy čiastkovými členskými schôdzami, táto modifikácia členskej schôdze je pri zmene právnej formy dovolená, nie je prípustná pri rozhodovaní o zrušení družstva. „Rozhodnutie členskej schôdze o zrušení družstva sa osvedčuje notárskou zápisnicou. Uznesením členskej schôdze môže dôjsť aj k splynutiu, zlúčeniu, rozdeleniu alebo inému zrušeniu družstva alebo k zmene právnej formy družstva na obchodnú spoločnosť.“ K zrušeniu družstva dochádza uznesením členskej schôdze, v dôsledku rozhodnutia konkurzného súdu, rozhodnutím registrového súdu, ako aj uplynutím doby, na ktorú bolo družstvo zriadené a dosiahnutím účelu na ktorý bolo družstvo zriadené. Dobrovoľné rozhodnutie členov družstva sa prijíma vo forme uznesenia členskej schôdze družstva o zrušení družstva s likvidáciou, za predpokladu, že družstvo má majetok, ktorý bude predmetom likvidácie. Pokiaľ sa dodatočne zistí majetok družstva po jeho výmaze z obchodného registra, vykoná sa v zmysle § 75a dodatočná likvidácia, prostredníctvom primeranej aplikácie tohto ustanovenia podľa § 260.
„Rozhodnutie konkurzného súdu o zrušení konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia alebo zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu konkurznej podstaty alebo odmietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku má okrem dôsledkov uvedených v zákone o konkurze a reštrukturalizácii aj dôsledky uvedené v Obchodnom zákonníku. Jedným z dôsledkov je zrušenie družstva, ďalšie sú uvedené vo všeobecnej úprave § 68 ods. 4, a to vo väzbe na uskutočnenie likvidácie a výmaz družstva z obchodného registra.“
Zrušenie s právnym nástupcom vyžaduje, aby celé obchodné imanie prešlo na právneho nástupcu respektíve právnych nástupcov. Z kogentnej úpravy § 69 ods. 2, ktorá sa primeranie aplikuje aj na družstvo, vyplýva, že procesy zlúčenia, splynutia a rozdelenia sa môžu realizovať len v právnej forme družstva, teda zanikajúca aj nástupnícka právnická osoba musí mať právnu formu družstva. Obsahové náležitosti uznesenia o zrušení družstva s právnym nástupcom musia zodpovedať aj ustanoveniu § 69, zodpovednosť za záväzky rozdeleného družstva sa riadi aj ustanovením § 69 ods. 4. „Osobitosť zrušenia družstva s právnym nástupcom je v zákonnom príkaze, aby sa brali na zreteľ oprávnené záujmy jednotlivých členov družstva. Porušenie tohto imperatívu by mohlo byť dôvodom na podanie určovacej žaloby o neplatnosť uznesenia členskej schôdze. Ak člen družstva do týždňa po prijatí uznesenia o zrušení družstva s právnym nástupcom členskou schôdzou oznámi predstavenstvu svoj nesúhlas s prevodom svojich členských práv a povinností, jeho účasť v nástupníckom družstve zaniká ku dňu výmazu zanikajúceho družstva z obchodného registra.“ Právny nástupca družstva – nástupnícke družstvo je povinné vyplatiť bývalému členovi vyrovnací podiel do jedného mesiaca od rozhodnutia registrového súdu o zápise zlúčenia, splynutia, rozdelenia družstva do obchodného registra (§ 69a, § 256 ods. 4). Z dispozitívnej zákonnej úpravy vyplýva, že výška členského vkladu do nástupníckeho družstva je určená vo výške nároku na likvidačnom zostatku, ktorý by vznikol po vykonaní likvidácie.
Členská schôdza môže určiť výšku členského vkladu aj odchylne, z ustanovenia § 59 vyplýva, že výška členského vkladu by nemala byť vyššia ako nárok na podiel na likvidačnom zostatku, môže byť nižšia. V každom prípade by uznesenie členskej schôdze malo prihliadať k oprávneným záujmom všetkých členov družstva. „Osobitná úprava zrušenia družstva súdom rovnako ako § 68 ods. 6 umožňuje rozhodnúť súdu z moci úradnej o zrušení družstva, t. j. nevyžaduje pre začatie konania vo veci zrušenia družstva návrh oprávnenej osoby. Aktívne legitimovaným navrhovateľom je orgán štátnej správy (daňový úrad, okresný úrad odbor živnostenský a ochrany spotrebiteľa), orgán družstva (kontrolná komisia, predstavenstvo), člen družstva, osoba osvedčujúca právny záujem (veriteľ družstva, bývalý člen družstva). Súd môže rozhodnúť o zrušení družstva a jeho likvidácii z dôvodov uvedených v odseku 1. Dôvody zrušenia družstva sú obdobné tým, ktoré sa uplatňujú pri zrušení obchodných spoločností.“
Osobitným dôvodom je nečinnosť družstva po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov. Chýba dôvod uvedený pri obchodných spoločnostiach – strata oprávnenia na podnikateľskú činnosť, pričom družstvo môže byť založené aj s cieľom podnikania, avšak ak po strate oprávnenia na podnikanie nebude vyvíjať žiadnu činnosť, na návrh je možné zrušiť družstvo pre nečinnosť. Primerané použitie § 68 ods. 8 prostredníctvom § 260 umožňuje, aby súd rozhodol aj o zrušení družstva bez likvidácie, ak družstvo nemá majetok. Ak súd rozhodne o zrušení družstva a jeho vstupe do likvidácie, vymenuje aj likvidátora. Vecne príslušným je registrový súd (okresný súd v sídle krajského súdu), v ktorého obvode je družstvo zapísané do obchodného registra. Zákon dáva oprávnenie súdu, aby po podaní návrhu na zrušenie družstva určil lehotu na odstránenie dôvodu, pre ktorý sa zrušenie navrhlo. Aj pri družstve možno aplikovať ustanovenie § 68a o neplatnosti spoločnosti. Družstvo zriadené na dobu určitú sa zrušuje uplynutím tejto doby, avšak až do rozdeľovania likvidačného zostatku môže členská schôdza rozhodnúť o tom, že družstvo bude pokračovať vo svojej existencii a činnosti. Táto úprava je špecifická len pre družstvo. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že § 68 ods. 11, ktorý ustanovuje možnosť zmeny rozhodnutia o zrušení a vstupe do likvidácie pred uplynutím doby, sa primeranie aplikuje aj pri družstve. Zrušené družstvo vstupuje do likvidácie, ak zákon neustanovuje inak. V tomto kontexte je dôležité ustanovenie § 68 ods. 2 a ods. 8, teda likvidácia sa nevyžaduje, ak neexistuje majetok, ktorý by sa mal likvidovať. Pri družstve platí osobitná úprava, ktorá ustanovuje, že vymenovanie likvidátorov sa riadi úpravou v stanovách, respektíve rozhodnutím členskej schôdze. V prípade družstva členovia štatutárneho orgánu nevykonávajú ex lege funkciu likvidátorov, ak členská schôdza likvidátorov vymenuje. Ak členská schôdza, prípadne predstavenstvo (na základe úpravy v stanovách), nevymenuje likvidátora, aplikuje sa úprava § 71 ods. 1 OBZ, na ktorej základe súd vymenuje likvidátora z členov štatutárnych orgánov družstva, prípadne z členov družstva. Aj likvidátori družstva sú povinní vypracovať návrh na rozdelenie likvidačného zostatku, ktorý sa na požiadanie musí predložiť každému členovi družstva. Úprava tohto práva je kogentná a nie je možné ju vylúčiť alebo odchylne upraviť v stanovách. Podrobnejšie je možné v stanovách upraviť spôsob realizácie tohto práva. Spôsob rozdelenia likvidačného zostatku je zákonom upravený dispozitívne, preto stanovy môžu určiť pravidlá odchylne, pri zohľadnení charakteru a účelu družstva. Zákonná úprava predvída vyplatenie splatenej časti členského vkladu pre všetkých členov, pravidlá pre vrátenie nepeňažných vkladov sa riadia ustanovením § 234 ods. 1 OBZ. Zvyšok likvidačného zostatku sa rozdelí len pre tých členov družstva, ktorých členstvo trvalo aspoň jeden rok. Účasť na likvidačnom zostatku sa spravuje pomerom, v akom sa členovia podieľajú na základom imaní družstva.
Ak sa rozdelenie likvidačného zostatku neuskutoční v súlade s pravidlami určenými v stanovách, prípadne dispozitívnou zákonnou úpravou, každý člen družstva alebo iná oprávnená osoba (likvidátor, ak členská schôdza zmení jeho návrh na rozdelenie likvidačného zostatku) sú oprávnení podať návrh na vyhlásenie neplatnosti členskej schôdze o rozdelení likvidačného zostatku v lehote troch mesiacov odo dňa konania členskej schôdze. Ak súd návrhu na vyslovenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze o rozdelení likvidačného zostatku uznesením vyhovie, rozhodne zároveň o rozdelení likvidačného zostatku. Do uplynutia lehoty troch mesiacov od prijatia uznesenia členskej schôdze o rozdelení likvidačného zostatku alebo do právoplatnosti rozhodnutia súdu nesmie likvidátor likvidačný zostatok rozdeliť. Až po vykonaní rozdelenia likvidačného zostatku môže likvidátor podať návrh na výmaz družstva z obchodného registra – táto osobitná úprava mení ustanovenie § 75 ods. 5.
