Ako mať živnosť popri zamestnaní? Prezradíme Vám všetko.

V súvislosti s charakterizovaním obmedzení, ktoré takýchto zamestnancov v podnikaní čakajú by sme mohli zamestnancov rozdeliť do dvoch skupín. Sú to štátni a neštátni zamestnanci.

Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov totižto zakazuje štátnym zamestnancom podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s opisom činností jeho štátnozamestnaneckého miesta. Rovnako nemôžu byť ani členmi riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb.

Inou zárobkovou činnosťou sa myslí činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa § 5 a 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Niektoré samostatné zárobkové činnosti však štátnych zamestnancov v tomto smere neobmedzujú. Patria tú napríklad aj tieto činnosti: pedagogická, lektorská, publikačná, umelecká a iné.

Aj v prípade neštátnych zamestnancov však môžu vzniknúť pri podnikaní isté obmedzenia. Tieto obmedzenia platia pre všetkých zamestnancov aj bez toho, aby o nich bola zmienka v pracovnej zmluve. Zamestnanec napríklad nemôže vykonávať takú zárobkovú činnosť, ktorá by mala voči súčasnému zamestnávateľovi konkurenčný charakter. Môže tak urobiť, len ak mu to zamestnávateľ odsúhlasí. Znamená to napríklad, že ak zamestnanec pracuje v autoservise, nemôže túto činnosť vykonávať samostatne ako živnostník.

Daň z príjmov zamestnaných živnostníkov 

Predtým ako začne zamestnanec podnikať, potrebuje získať osvedčenie o živnostenskom oprávnení. Následne po ohlásení živnosti môže začať s podnikaním.

Ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov charakterizujú príjmy zo živnosti ako predmet zdanenia. Ak zamestnanec zároveň podniká dosahuje dva rozličné príjmy, ktoré bude treba aj odlišne zdaniť. Kým príjmy zo zamestnania sa zdaňujú priebežne počas roka prostredníctvom preddavkov na daň z príjmov, príjmy zo živnosti sa zdaňujú prostredníctvom daňového priznania. Aj z príjmov z podnikania sa však môžu platiť preddavky, to ale neplatí v prípade živnostníkov, ktorí len začínajú.

Čo sa týka príjmov zo závislej činnosti, preddavky na daň z príjmov zráža za zamestnanca zamestnávateľ. Ak si zamestnanec uplatňuje daňový bonus, preddavky sú o tento bonus znížené. Podmienky odvádzania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti sú rovnaké ako pri zamestnancovi, ktorý nepodniká. Po skončení roka, v lehote maximálne do 10. marca je zamestnávateľ povinný tomuto zamestnancovi vystaviť potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti. 

Okrem dane zo závislej činnosti, bude podnikajúci zamestnanec odvádzať aj daň z pohľadu podnikateľa. Tu si môže vybrať jeden zo spôsobov uplatňovania daňových výdavkov. Zvoliť si môže skutočné výdavky vedením podvojného účtovníctva alebo jednoduchého účtovníctva alebo daňovej evidencie, respektíve uplatňovanie paušálnych výdavkov.

Zdravotné odvody

Ak zamestnanec podniká, zdravotné odvody neplatí len zo zamestnania, ale aj z príjmu z podnikania. Aj v tomto prípade za zamestnanca preddavky na zdravotné poistenie vypočítava a odvádza zamestnávateľ. Z pohľadu živnostníka aj tu treba odvádzať zdravotné odvody, pritom taktiež formou preddavkov.

Keďže ste popri zamestnaní aj živnostníkom, nemôžete si počas roka uplatňovať mesačnú odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie. Uplatní sa až v ročnom zúčtovaní poistného.

Výhody podnikania popri zamestnaní

Ak prevádzkujete živnosť popri zamestnaní môžete sa tešiť aj na isté výhody ohľadom zdravotných odvodov. Keďže ste zároveň zamestnancom aj podnikateľom dochádza u Vás k súbehu platiteľov poistného. Prvým z platiteľov ste Vy v postavení zamestnanca a druhým taktiež Vy ibaže v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby (živnostníka).

So živnosťou popri zamestnaní však nemusíte platiť minimálne zdravotné odvody. Ustanovuje to § 13 ods. 13 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý hovorí, že na zamestnanca, ktorý je zároveň živnostníkom sa nevzťahuje minimálny vymeriavací základ. Výhodu pocítite najmä na začiatku podnikania pri platení preddavkov na zdravotné poistenie. Znamená to teda, že zamestnanec, ktorý je zároveň živnostníkom, nemusí po založení živnosti platiť minimálne preddavky na zdravotné poistenie. Výška minimálnych preddavkom je v roku 2016 je 60,06 eura mesačne, pritom keďže ste v minulosti nepodnikali, máte právo si na začiatku podnikania určiť výšku preddavkov na zdravotné poistenie v ľubovoľnej výške, hoci aj v nulovej.

Na základe údajov z Vášho daňového priznania vám Vaša zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie poistného. Urobí tak buď do 30. septembra, alebo do 31. októbra, ak ste mali predĺženú lehotu na podanie daňového priznania.

V prípade, že ste dosiahli dostatočne vysoký základ dane z príjmov zo živnosti, od januára druhého roku nasledujúceho po roku, za ktorý podávate daňové priznanie vám môže vzniknúť povinnosť platiť preddavky na zdravotné poistenie. Ak podnikáte dlhšie výška preddavkov, ktoré budete musieť odvádzať sa môže zmeniť. Napríklad, podnikateľ, ktorý si založil živnosť v roku 2016 podá daňové priznanie, avšak povinnosť platiť preddavky na zdravotné poistenie mu môže vzniknúť najskôr od roku 2018. Následne sa ich výška však od roku 2019 môže zmeniť. Ak sa však naňho nevzťahuje minimálny vymeriavací základ, nebude musieť odvádzať minimálne preddavky na zdravotné poistenie. Ak však dosiahne vysoký príjem, výška preddavkov môže byť dokonca vyššia ako minimálny vymeriavací základ.

Ako príklad si uvedieme zamestnanca, ktorý podniká od 1. februára 2016. Tento podnikateľ si určil nulové zdravotné preddavky a do 31. marca 2017 podá daňové priznanie za rok 2016. Na základe tohto daňového priznaniu mu zdravotná poisťovňa do 30. septembra 2017 vykoná ročné zúčtovanie poistného. Až do konca roka 2017 tento podnikajúci zamestnanec nemusí platiť preddavky na zdravotné poistenie. Povinnosť mu môže vzniknúť až od roku 2018. 

Sociálne odvody 

Aj v prípade sociálnych odvodov platí, že zamestnanec, ktorý zároveň podniká bude musieť platiť sociálne poistenie z príjmov zo závislej činnosti, to však zaňho vypočítava a odvádza znova zamestnávateľ. Ak mu vznikne povinnosť platiť sociálne odvody zo živnosti, odvádzať ich bude musieť už o sám.

Na rozdiel od zdravotných odvodov, v prípade sociálneho poistenia neplatia na zamestnanca prevádzkujúceho živnosť žiadne osobitné podmienky ani výnimky. Platia tu teda rovnaké podmienky akoby len čisto podnikal.

Skutočnosť, či bude živnostník povinný odvádzať sociálne poistenie sa posudzuje vždy k 1. júlu (resp. k 1. októbru, ak mal predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) nasledujúceho po roku, za ktorý sa podáva daňové priznanie. Pritom podmienkou, či bude živnostník povinný platiť tieto odvody závisí od výšky jeho príjmov za predchádzajúci rok. Povinnosť platiť sociálne poistenie zo živnosti mu môže takto vzniknúť najskôr od 1. júla nasledujúceho kalendárneho roku po založení živnosti, ak ale dosiahol dostatočne vysoké príjmy zo živnosti.

Táto skutočnosť sa prehodnocuje pravidelne každý rok k tomuto dátumu. Aby vznikla podnikateľovi – živnostníkovi povinnosť platiť sociálne poistenie jeho príjem musí presiahnuť za rok 2015 sumu 5 148 eur. Ak teda vaše príjmy za rok 2015 presiahli sumu 5 148 eur, od 1. júla Vám vznikne povinnosť platiť sociálne poistenie. Hraničná výška príjmov za rok 2016 je 5 298 eur, od ktorej sa odvíja či vám vznikne alebo nevznikne povinnosť platiť sociálne poistenie. 

Ako príklad si uvedieme zamestnanca, ktorý si 1. februára 2016 založil živnosť a do 31. marca 2017 podal za rok 2016 daňové priznanie. Na základe daňového priznania mu sociálna poisťovňa posúdi vzniknutie alebo nevzniknutie povinnosti platiť od 1. júla 2017 sociálne poistenie z príjmov zo živnosti. Do začiatku júla 2017 teda sociálne poistenie platiť nemusí. Ak výška príjmov živnostníka presiahla za rok 2016 sumu 5 298 eur, Sociálna poisťovňa mu do 20 dní oznámi všetky informácie týkajúce sa vzniku sociálneho poistenia.

Dobrou správou je, že zamestnaný živnostník a rovnako aj každý iný živnostník si vzniknutie povinnosti platiť sociálne odvody nemusí sledovať sám, pretože mu túto skutočnosť oznamuje Sociálna poisťovňa. Tá vám rovnako oznámi aj zánik sociálneho poistenia.

Daňové priznanie podnikateľa

V daňovom priznaní podnikateľa bude potrebné uviesť nie len príjmy z podnikania, ale aj príjmy zo zamestnania. Pravdaže príjmy zo zamestnania už boli zdanené formou preddavkov na daň z príjmov zrážaných zo mzdy, v daňovom priznaní budú už len spomenuté. K daňovému priznaniu daňovník priloží kópiu spomínaného potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti. Daňové priznanie treba podať najneskôr do konca marca po skončení roka. V niektorých prípadoch je však možné si túto lehotu predĺžiť.

Počas roka si mohol zamestnanec prostredníctvom vyhlásenia na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane uplatňovať nezdaniteľnú časť. Táto časť zníži celkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti (zo zamestnania) a z podnikania (zo živnosti). Základ dane je možné tiež zmeniť aj o ostatné nezdaniteľné časti základu dane. Daň z príjmov sa vypočíta zo

základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z podnikania, pritom sa od nej odpočítajú už zaplatené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti. Vypočítanú daň z príjmov bude zamestnanec povinný uhradiť v lehote na podanie daňového priznania.