Zrušenie a zánik obchodných spoločností
Všeobecnú úpravu zrušenia a zániku právnických osôb obsahuje občiansky zákonník v ustanovení § 20a, v zmysle ktorého „právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak. Pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia, pokiaľ celé jej imanie nenadobúda právny nástupca alebo osobitný zákon neustanovuje inak.“
Na úpravu v Občianskom zákonníku nadväzuje úprava v obchodnom zákonníku, ktorý rovnako ako v procese vytvárania spoločnosti, tak aj v procese ukončenia jej činnosti rozoznáva dve etapy. Prvou etapou je zrušenie spoločnosti, ktoré je nevyhnutnou podmienkou na ukončenie činnosti spoločnosti, a následne druhou etapou je zánik spoločnosti. K zrušeniu spoločnosti dochádza na základe právnych skutočností predpokladaných v Obchodnom zákonníku a k zániku spoločnosti dôjde dňom výmazu z obchodného registra, kedy spoločnosť prestáva existovať ako samostatný právny subjekt – právnická osoba. Na rozhodovanie o výmaze spoločnosti je príslušný registrový súd miestne príslušný podľa sídla spoločnosti. Obchodný zákonník rozlišuje zrušenie spoločnosti s likvidáciou a bez likvidácie.
Podstata tohto rozlišovania spočíva v tom, či spoločnosť definitívne ukončuje svoju činnosť bez právneho nástupcu, alebo s právnym nástupcom. Ak imanie spoločnosti prechádza na právneho nástupcu alebo s právnym nástupcom. Ak imanie spoločnosti prechádza na právneho nástupcu, t. j. pôjde o prípady zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia alebo prevzatie imania spoločnosti jediným spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, spoločnosť sa zrušuje bez likvidácie. V prípade, ak imanie spoločnosti neprechádza na právneho nástupcu, v zásade sa likvidácia vyžaduje. Obchodný zákonník predpokladá, že najmä v súvislosti s konkurzným konaním môže vzniknúť nepriaznivá majetková situácia spoločnosti, ktorá neumožní vykonanie likvidácie vôbec alebo jej vykonanie by bolo neefektívne a nehospodárne.
Likvidácia sa preto nevyžaduje v nasledujúcich prípadoch:
- ak spoločnosť nemá žiadny majetok: v praxi pravdepodobne vždy bude existovať aspoň nepatrný majetok spoločnosti, takže formuláciu „žiadny“ majetok treba posudzovať vo vzťahu k takej hodnote majetku, ktorá nebude stačiť ani na základné výdavky spojené s procesom likvidácie (napr. primerané výdavky a odmena za výkon funkcie likvidátora, náklady na administratívne poplatky, korešpondenciu, telekomunikačné náklady, atď.)
- ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,
- ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty
- ak bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku
- ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku
- ak po skončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiadny majetok.
V týchto prípadoch vykoná súd na základe právoplatného rozhodnutia výmaz spoločnosti z obchodného registra.